Nadpis obsahuje dve otázky a jedno nesprávne pochopené slovo. Joga, totiž, je od začiatku do konca praktická, a teda ani nemôže byť nepraktická alebo čisto teoretická. Teórie vznikajú, keď sa snažíme jogu nejako zaradiť, alebo keď chceme vysvetliť skúsenosti, ktoré nám joga prináša.
Otázka je, čo je joga, a tiež, čo sami považujeme za hodnotné. Obe tieto otázky sú úplne jednoduché, a súčasne veľmi komplexné – v závislosti od toho, ako sa na ne dívame…
Mohli by sme ich sformulovať aj inak: Máme pocit, že svoj život nežijeme k svojej plnej spokojnosti či k spokojnosti svojho okolia a máme vôľu, aby sme urobili svoj život plnším? Plnším, nie preplneným gýčmi a haraburdím. Máme odhodlanie nahliadnuť do svojej fyzickej a psychickej štruktúry? Prijať to, čo nemôžeme zmeniť a zmeniť to, čo sa zmeniť dá?
Ak áno, potom si zrejme vyberieme tzv. tvrdú jogu. Podobne ako napr. v karate, aj v joge jestvuje „tvrdý“ smer. Je to tvrdý tréning najprv 7x týždenne po niekoľko hodín, neskôr 7x týždenne 16 hodín, potom viac… Za neustáleho dozoru trénera a interakcie s ním. Budete ako guľový blesk, nabití ohromným akčným potenciálom.
Ale ak sa ma opýtate, kde v Európe sa dá takýto tvrdý tréning podstúpiť, odpoviem, že len málokde. V zásade je však možný aj u nás, ak by sa našli záujemcovia.
Väčšinou sa však k joge dostávajú ľudia, ktorí nevedia čo by chceli, alebo očakávajú nejaký zázrak, ktorý by v okamihu vyriešil ich problémy, alebo takí, ktorí majú nejako preťažený či narušený svoj fyzický či psychický systém. Ďalšiu skupinu tvoria tí, ktorí by sa chceli joge venovať, ale sami nemajú dosť síl. Pre ľudí tohto typu je k dispozícii tzv. mäkký jogový tréning, ktorý si vystačí s denným pol až dvojhodinovým tréningom, hoci pri „menších dávkach“ už nemôžeme hovoriť o jogovom tréningu.
Starí jogíni rozlišovali žiakov, ktorí sú ako pušný prach, uhlie, drevo a vlhké drevo. K zapáleniu prvého stačí iskra, k zapáleniu druhého a ďalších treba veľa námahy… Ale podľa mojej mienky, základné prvky jogy by mal poznať a cvičiť každý. Sú to totiž prvky, ktoré organizmus a myseľ potrebujú podobne, ako potrebujú každodennú hygienu alebo pohyb.
Vráťme sa ale k pôvodným dvom otázkam: ČO JE JOGA? a ČO POVAŽUJEME ZA HODNOTNÉ?
Joga je systém, ktorý obnovuje a udržiava rovnováhu fyzickej a psychickej zložky osobnosti a rozvíja ich do takej miery, že dosahujú nadpriemerné parametre. Joga je teda integrácia osobnosti ako celku; je to stav dynamickej rovnováhy, kde je dynamika v činorodosti a vyrovnanosť je výsledkom spoznania svojich vlastností a miesta v živote.
Že je to teória? Nuž, prax vám článok sprostredkovať nemôže. Kto neverí, môže preskúmať svoju motiváciu a začať s tréningom. To, čo sa naučí, to mu príde vhod aj vtedy, ak spozná iba to, že život ani jeho vlastná bytostná štruktúra ho nezaujímajú natoľko, aby mu stáli za preskúmanie – joga mu môže byť ukradnutá, pretože život predsa ponúka mnohé iné príjemnejšie skúsenosti…Takto sa dostávame k druhej otázke: ČO POVAŽUJEME ZA HODNOTNÉ?
Neodborník vidí v neopracovanom diamante iba bezcenné sklo, zatiaľ čo v rukách odborníka sa diamant stáva pokladom. Naše hodnoty sa v priebehu života môžu meniť, pretože sú do istej miery subjektívne: pre človeka doby kamennej nemajú žiadnu hodnotu hodinky, podobne ako pre nás je celkom bezcenná kamenná sekera. Keď sme mladí, vyhľadávame dynamické životné skúsenosti, vo fáze životnej zrelosti naprávame chyby svojej mladosti a oceňujeme trvalejšie hodnoty života. Ak sa ale o svoj život a jeho hodnoty začneme zaujímať až na starobu, je málo pravdepodobné, že ju prežijeme s spokojnou mysľou. Preto je dôležité uvažovať o živote a jeho hodnotách už teraz.
Ak dokážeme oceniť neimpulzívnu dynamiku prameniacu z radostnej mysle spojenej s odolným telom, potom by mohol byť pre nás zaujímavý aspoň prípravný tréning, ktorý patrí do tzv. mäkkej kategórie jogy.
Obyčajne sa joga stotožňuje buď s ásanami, teda s telesnými polohami, alebo s dychovými cvičeniami. Bežný je obraz jogína ako muža, ktorý sedí v podivnej polohe s prekríženými nohami, nič nerobí, iba rozjíma o niečom záhadnom a pre bežného smrteľníka celkom nepraktickom. Tento obraz, myslím, majú na svedomí Briti, ktorých čierny humor je dobre známy. Opak je pravdou. Ťažko nájsť aktívnejšieho človeka, ako je skutočný jogín, podobne ako je ťažké nájsť výbušnejšieho človeka, ako je Bengálec.
Tým chcem povedať iba to, že jogový tréning obyčajne nezačína ásanami. Začína s pavanmuktásanami (prípravnými polohovými cvičeniami), jednoduchými dychovými cvičeniami a šatkarnami (očistnými technikami). Až potom prechádza k ásanam, pranajáme, mudrám a bandhám (telesné polohy, energetika dýchania, energetické moderátory). Čím skôr sa človek dostáva k princípom jám a nijám (komunikačných a tréningových odporúčaní), tým lepšie.
Zvlášť dôležitou zložkou tréningu, najmä pre Európanov, je relaxácia v niektorej z jej šiestich podôb: (1) fyzická svalová relaxácia, (2) mentálne uvoľnenie svalov, (3) relaxácia pomocou dýchacích cvičení, (4) tzv. blesková relaxácia, (5) joga nidra a (6) antar mauna. Ale o tom viac v nasledujúcom blogu.