Mladí, starí, prestarnutí, ale i chorí či chorľaví môžu dosiahnuť cieľ, ak sústavne cvičia jogu. Hathajogapradípika 1, 64
Joga sa v podstate nezameriava na liečenie chorôb, ale na zlepšenie súhry systémov a funkcií v organizme s cieľom zvýšiť telesnú aj duševnú zdatnosť. Každá choroba, ale tiež predčasné starnutie, sú zapríčinené znečistením organizmu. Týka sa to rovnako tela i psychiky. Na úrovni tela ide o znečistenie potravou, vzduchom a odpadovými látkami vlastného metabolizmu. Na úrovni psychiky sú to nevhodné postoje, ktoré človeku škodia ešte väčšmi než nečistoty hmotného charakteru. Znečistenie sa prejavuje zmenšením priechodnosti alebo úplným upchatím nádí, t.j. dráh v tele. Týchto dráh je údajne 72 000. Ich funkcia je podobná dráham v akupunktúre. Základnou požiadavkou je vyčistiť organizmus a tak obnoviť priechodnosť nádí. Slúžia na to postupy hathajogy. Organizmus ako celok aj jednotlivé orgány tak získajú väčšiu zdatnosť a prispôsobivosť, čo je základnou podmienkou ďalšieho pokroku v joge.
Už starovekým jogínom bolo známe, že telo i psychika sú vybavené regulačnými nástrojmi, ktoré samočinne udržiavajú harmonickú činnosť organizmu. Podráždenie akéhokoľvek druhu (kléša) vyvoláva poruchu (vikšepa). Veľkosť a trvanie tejto poruchy závisí od intenzity podráždenia a od schopnosti organizmu obnoviť rovnováhu. Bežne si vznik drobných porúch rovnováhy ani neuvedomujeme, pretože organizmus sa vie s nimi rýchlo vyrovnať. Ak je porucha silnejšia, ide o akútnu chorobu. Telo bojuje, ale na obnovu zdravia potrebuje nejaký čas a podporu. Hlavne ho treba maximálne odbremeniť, nezaťažovať pohybom, duševnou činnosťou ani ťažkou stravou. Ak chorý, ovláda relaxačnú techniku, môže ju použiť a poskytnúť tak ešte viac energie tým orgánom, ktoré sa majú postarať o nápravu. Ak treba, k tomu sa pripája liečenie prevažne prírodnými látkami a prostriedkami.
Iná situácia nastáva pri chronických chorobách. Tie sú prejavom nedostatočnej reakcie organizmu. Neschopnosť odstrániť poruchu môže vyplývať zo zlej výživy, psychických príčin, zlého držania tela, nedostatku pohybu, nesprávneho dýchania. Samotné odstránenie príznakov nemoci vonkajším zásahom (napr. liekmi) väčšinou nestačí. Telo sa tým neposilní, jeho obranyschopnosť sa nezvýši. Preto sa joga usiluje o posilnenie vrodených obranných síl v tele i v mysli, hlavne očistením všetkých spojov, ciest, kanálov cirkulácie i komunikácie. Tento proces sa nazýva nádí šuddhi a dosahuje sa ním nielen odstránenie poruchy, ale aj posilnenie systémov, ktoré zodpovedajú za odolnosť organizmu. Na tento účel sa využívajú telesné cvičenia, správne dýchanie, zdravá výživa, prečisťovanie telových dutín, pestovanie duševnej hygieny, otužovanie, relaxácia, sebavnímanie, autogénny tréning, zvukové vibrácie, tlaky na reflexné miesta, uzávery telových dutín a vytváranie podtlakov a pretlakov v tele.
Žiadny z týchto nástrojov neradno podceňovať, pretože všetky navzájom úzko súvisia. Každý z nich má veľký vplyv na zdravie človeka, jeho zdatnosť a vyspelosť v telesnej i duševnej oblasti. Začiatočník v hathajoge by si mal postupne stále jasnejšie uvedomovať, čo všetko vplýva na kvalitu jeho života. Kvalita života spočíva na telesnom zdraví, materiálnom dostatku, ale to hlavné sa nachádza v duševnej oblasti. Všetko ostatné je len prostriedkom k tomu hlavnému.
Duševná hygiena
Celou jogou sa prelína základná myšlienka o rovnováhe v najširšom zmysle slova. Všetko, čo na človeka dolieha a čo prijíma, má byť v rovnováhe s tým, čo človek vytvára a odovzdáva. Akékoľvek trvalejšie porušenie tejto rovnováhy vedie k poruche, je škodlivé. Nemá sa jesť viac než treba na udržanie zdravia, ale nemá sa ani prehnane hladovať. Preťažovanie škodí rovnako ako nečinnosť a lenivosť. Aj nadmerná pripútanosť k niečomu (rága) alebo prehnaný odpor (dvéša) vyvolávajú napätie, porušuje sa vnútorná rovnováha. Psychické napätie a nepokoj škodí telesnému zdraviu a duševnému rastu. Trvalé psychické napätie sa považuje za prvotného činiteľa, ktorý vedie k rozladeniu telesných funkcií a znižuje odolnosť jednotlivca. Preto pestovanie kladných morálnych i vôľových vlastností je nedeliteľnou súčasťou výcviku v joge. Postoj človeka ku všetkému, čo naň dolieha má veľký význam pre udržanie rovnováhy organizmu. Psychika pôsobí pri každej forme choroby. Každá myšlienka a citové vzrušenie ovplyvňujú rytmus dýchania a činnosť srdcovo-cievneho systému. Týka sa to dlhotrvajúcich, nepríjemných a tiesnivých myšlienok a pocitov. Takáto situácia sa pokladá za predchodcu choroby. Joga sa preto usiluje dosiahnuť vyváženosť dýchania a srdcovo-cievneho rytmu, ktoré tvoria základ ostatných telesných regulácií. K tomu je potrebné vytvoriť stav duševnej pohody, jednak pestovaním duševnej hygieny, jednak využitím rozličných cvičení, ktoré pôsobia na psychiku.
Dôležitým prostriedkom na nastolenie vnútorného pokoja je pravdivé poznanie príčin napätia. Na tento účel slúžia etické poučky, ktoré sú v joge známe pod názvom jama a nijama. Nie sú to príkazy týkajúce sa správania. Ponúkajú orientáciu, odpoveď ktorú už tušíme, ale nemáme ju ešte ujasnenú. Pataňdžali o etických poučkách hovorí: Tieto veľké cnosti nie sú obmedzené spoločnosťou, krajinou, dobou, okolnosťami – majú univerzálnu platnosť.
Joga ponúka etické poučky ako pomôcku, a nie ako príkazy. Jednoducho je v záujme človeka, aby neškodil sám sebe. „Musíš“ a „nesmieš“ – to by viedlo k napätiu. Etické poučky jogy môžu človeka obohatiť a pomáhať mu len ak sa s nimi stotožní rozumom i citom. Stačí, aby sa zavše, najmä keď pociťuje nepokoj, pozrel pozorne na seba z hľadiska jamy a nijamy. Postupne bude pôsobenie etických poučiek chápať čoraz citlivejšie a do hĺbky. Potom bude s potešením skúmať myšlienky veľkých osobností, pretože mu potvrdia to, čo už dávno tušil v hĺbke svojej duše.
V etape hathajogy stačí ak si poučky uvedomíme v bežnom živote a zavše sa nad sebou zamyslíme. Pataňdžali usudzoval, že nesprávne životné postoje, ktoré nás oberajú o pokoj, spočívajú v priveľkom zdôrazňovaní svojej osoby, svojho „ja“, skreslenom pohľade na svet, v nezdravom lipnutí na niečom alebo v odpore. Máme však schopnosť pestovať svoju psychiku. V joge sa to robí vytrvalým vnášaním správnych postojov do mysle. Nie potláčanie prirodzenosti, ale posilňovanie hodnotných spôsobov reagovania. Ide teda o sebavýchovu sebapoznaním, robenú z vlastnej vôle, aby sa získala značná psychofyzická rovnováha. S rozvojom svojej osobnosti si jogista stále jemnejšie uvedomuje svoje postoje a dopady svojho správania. Pre začiatočníka bohato a úplne stačí, ak sa pokúsi rešpektovať poučenie z Biblie: Čokoľvek chcete, aby ľudia činili vám, čiňte aj vy im.
Pataňdžali vytýčil desať pravidiel, ktoré tvoria pevný základ ďalšieho postupu v joge.
JAMA – VONKAJŠIE VZŤAHY:
Ahinsá – neubližovanie,
Satja – pravdivosť,
Aparigraha – nehromadenie,
Brahmačarja – striedmosť,
Astéja – nekradnutie.
NIJAMA – VNÚTORNÉ VZŤAHY:
Šauča – čistota – tela a myšlienok,
Santóša – spokojnosť,
Tapas – sebaovládanie,
Svádhjája – sebapoznanie,
Íšvara pranidhána – oddanosť najvyššej podstate.
Uvedené pravidlá sú v úplnom súlade s učením modernej psychohygieny. Treba ich používať ako zrkadlo sebapoznania, pohľad na seba, získať múdrosť pre život.
Telesné cvičenia
Joga nekladie obzvlášť veľký dôraz na zvyšovanie sily kostrového svalstva. Za dôležitejšie sa pokladá zlepšiť pružnosť a ohybnosť celého tela, zdokonaliť ovládateľnosť svalov, zabezpečiť predovšetkým správnu funkciu chrbtice. Veľká pozornosť sa venuje vnútorným orgánom, ktorých činnosť má rozhodujúci vplyv na zdravotný stav celého organizmu. (Väčšina našich zdravotných ťažkostí v dospelom veku sa nachádza vo vnútorných orgánoch a v chrbtici.) Sú to predovšetkým: srdcovo-cievny systém, dýchacie orgány, tráviace a vylučovacie orgány a žľazy s vnútorným vylučovaním. V pozadí starostlivosti o telo je opäť snaha pôsobiť na psychiku, najmä na tú jej časť, ktorá sa vymyká rozumovej kontrole, na „emočný mozog“ (hypotalamus a limbická oblasť). Stav psychiky, najmä podvedomia, má mocný vplyv na činnosť imunitného systému. Preto sa jogové postupy osvedčili pri náprave rozličných chronických psychofyzických chorôb.
Úloha chrbtice v súvislosti s centrálnym nervovým systémom je všeobecne známa. V skutočnosti však na zabezpečenie zdravia nestačí len veľká ohybnosť. Pre jogínov je ich telesná pružnosť len prostriedkom k správnemu vykonávaniu cvičení, ktorými sa má pôsobiť na hlbšie štruktúry organizmu, teda nielen na svaly a kĺby. Predĺženie skrátených svalov, šliach, rozhýbanie zanedbaných kĺbov poskytuje už samo o sebe pocity pružného a výkonného tela. Rozvoj ohybnosti musí však byť sprevádzaný primeraným spevňovaním svalov, ináč môže dôjsť k hypermobilite. Slabé a hypermobilné telo je nesprávne tak isto ako hora nepružných svalov.
Pôsobenie na svalový tonus
Kostrové svalstvo môžeme napínať a uvoľňovať vôľovým úsilím. Isté pokojové napätie (tonus) vo svaloch zostáva aj vtedy, keď sme v relaxovanom stave, napríklad v spánku. Úroveň tonusu závisí od stavu našej psychiky. Keď sme duševne napätí, nevieme sa dobre uvoľniť ani telesne, zle spíme a ráno vstávame ako „polámaní“. Existuje však i spätná väzba: znížením svalového tonusu možno znížiť napätie v psychickej oblasti. Príkladom takého postupu je strečing, ktorý má pôvod v joge. Natiahnutie skrátených svalov má spätný vplyv na psychiku. Je to jedna z príčin, prečo sa ľudia po cvičení cítia upokojení, oddýchnutí.
Pôsobenie na vnútorné orgány
Vnútorné orgány nemôžeme ovládať priamo svojou voľou. Sú riadené autonómnym nervovým systémom. Ich činnosť však súvisí s naším duševným stavom. Keď má človek strach, zlosť, radosť, keď vidí niečo škaredé alebo pekné, všetko to má vplyv na vnútorné orgány. Môže zblednúť, očervenieť, zmení sa mu dýchanie, rytmus srdcovej činnosti. Jogové cviky na nejaký čas zmenia tlakové pomery v niektorých vnútorných orgánoch. Tým sa v nich zmenia cirkulačné pomery a to má vplyv na rytmus ich činnosti. To spätne vplýva na príslušné centrá v mozgu, ktoré riadia vnútorné orgány, čo sa odrazí aj v psychike, najmä v podvedomí.
Tak okrem masáže vnútorných orgánov a stimulácie ich činnosti sa môže z podvedomia odstrániť napätie, ktoré nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť týchto orgánov. Vo všetkých jogových telesných cvičeniach sa využíva prevažne toto pôsobenie na vnútorné orgány. Môžeme ovplyvniť cirkuláciu, tráviaci systém a pôsobiť na výživu nervov. Ovplyvní sa tak nielen svalová činnosť, ale aj celkový spôsob reagovania organizmu – krvný tlak a tonus cievnych svalov, dýchací systém a krvné plyny.
Pôsobenie na psychiku
Duševná rovnováha súvisí so schopnosťou sústrediť sa. Poruchy sústredenosti patria medzi príznaky neuróz. V strede vedomia nemôžu byť súčasne dva myšlienkové obsahy, a teda ak sa na niečo vedome sústredíme, dočasne sa zbavíme iných obsahov vedomia. Zvýšime tak svoju odolnosť proti vonkajším aj vnútorným rušivým vplyvom. Všetky jogové postupy sú aj cvičením sústredenosti.