Hovorí sa, že spiritualita je osobná vec – patrí do prísne osobnej, nie verejnej sféry.
Spiritualita niekomu splýva s psychickým prežívaním – mala by byť teda témou psychológie. Inému sa môže spájať s uvažovaním o duchovnom živote – je viac teóriou, ako životnou praxou. Nadôvažok, o spiritualite vraj nemožno hovoriť, a „o čom sa nedá hovoriť, o tom treba mlčať,“ napísal raz Ludwig Wittgenstein.
Prečo teda nemlčať?
Lebo, hoci je striktne osobná, spiritualita je súčasne všeľudská – patrí k ľudskej osobe, je integrálnou súčasťou osobnosti. Ako zložka osobnosti sa prejavuje a dožaduje pozornosti.
Vieme o nej?
V zrkadle poznania a skúsenosti iných môžeme uzrieť seba – rozpoznať a rozlíšiť prejavy vlastnej spirituality.
„Poznanie je moc,“ vyslovil sa údajne Francis Bacon. Poznanie o sebe nám dáva moc nad sebou – je kľúčom k sebaporozumeniu a dobrému životu.